(ČB 5/2015) Brat Kwanghyun Ryu je farárom kórejského zboru, ktorý je súčasťou FS ČCE Praha 8-Kobylisy. Vyštudoval misiológiu na Medzinárodnom baptistickom teologickom seminári (IBTS) v Prahe. Od júna 2014 je členom POEM-u.

Milý Kwanghyun, ako rozumieš termínu (kresťanská) misia? Čo je vlastne súčasťou misijného povolania kresťanov?
Misiu chápem ako Božie povolanie k službe pre spásu sveta. Boh neopustil svet a ani ľudské bytosti porušené hriechom. Chce ich obnoviť a uzdraviť. Boh, ktorý na tento svet poslal kvôli našej spáse svojho syna, posiela aj nás, aby sme pokračovali v zachraňujúcej službe Ježiša Krista. Kresťanská misia znamená byť účastníkom tohto veľkého Božieho plánu pre spásu celého sveta. Všetci kresťania sú povolaní prinášať svedectvo evanjeliu spásy prostredníctvom svojich slov a činov – bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú.

Ako má vyzerať autentická, biblicky podložená a teologicky správna misia?
Misia je v prvom rade dielom Božím pred tým, než sa stáva ľudským dielom či dielom cirkvi. Úlohou kresťanov je slúžiť tejto Božej misii. Misia je pozvaním k novému životu v Kristovi pod Božou vládou. Ježiš hlásal v prvom rade nasledovné: „Priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ (Mk 1, 15). Ide o radikálnu výzvu k odvráteniu sa od falošných „pánov“, ktorým sme predtým slúžili, a o prijatie Ježiša Krista za Pána našich životov. Evanjelium je pre všetkých ľudí, nielen pre kresťanov. Ba čo viac, je určené celému stvoreniu, nielen ľudským bytostiam. Týka sa všetkých rozmerov našich životov. Všetky cirkvi sú rovnocennými účastníkmi Božej misie. Všetci kresťania sú volaní k službe ako súčasti svojich každodenných životov – v cirkvi i vo svete. Misia nie je len jednou z aktivít cirkvi – je ústredným bodom všetkých ostatných aktivít.

Čo zo svojho pohľadu kórejského farára/misionára žijúceho v ČR považuješ za jedinečné rysy a výzvy českého kontextu pre kresťanskú misiu?
Českú republiku je možné vnímať ako názorný príklad postkresťanského kontextu. Je tu bohaté náboženské a duchovné dedičstvo, no ČR zároveň platí za jednu z najsekulárnejších krajín Európy. Česi majú vo všeobecnosti povedomie o kresťanskej kultúre, no zdá sa, že mnoho z nich má s kresťanstvom zlé skúsenosti, resp. skreslené vedomosti o ňom. Hoci dnes veľa Čechov pociťuje duchovný hlad, „nasýtenie“ nehľadajú v cirkvi. Kresťanská misia v takomto postkresťanskom kontexte si vyžaduje svedectvo autentického kresťanského života neseného vierou. Dôveru Čechov v evanjelium môže snáď obnoviť stretnutie s pravým kresťanským životom presvetleným evanjeliom. Tento druh obnovy cirkvi môže sprevádzať oslobodenie z jej kultúrneho zajatia. Dnešná česká spoločnosť už totiž nie je ani monokultúrna, ani väčšinovo kresťanská. To je realita, do ktorej bola cirkev poslaná. Domnievam sa, že v tomto pluralitnom kontexte sú dnes kresťania a cirkvi volaní k tomu, aby predstavovali autentický spôsob konvivencie – života s ostatnými.

Som presvedčený, že kresťanskú misiu v tomto poskresťanskom a pluralitnom kontexte je možné realizovať prostredníctvom osobitého kresťanského života spolu s ostatnými, a to v rámci cirkvi i vo svete. Špecifické kresťanské spoločenstvo hľadajúceho jednotu v rôznosti v pokoji, radosti a dôvere od Boha môže byť atraktívnou pozvánkou k rýdzej kresťanskej spiritualite pre tých, ktorí pociťujú duchovný hlad. Charakteristický kresťanský život v účasti na Božej, život podporujúcej misii na perifériách spoločnosti môže byť taktiež príťažlivou pozvánkou pre tých, ktorí sa angažujú za spravodlivosť.

Ako vnímaš svoju úlohu misionára v Českej republike? Čo sa usiluješ dosiahnuť?
Žijem tu ako hosť a ako cudzinec a podľa toho sa aj snažím vystupovať. Samozrejme, akúkoľvek prípadnú úlohu môžem plniť len v partnerstve a spolupráci s českými hostiteľmi.
Hostia môžu byť požehnaním pre hostiteľov, pretože prinášajú nové spôsoby vnímania a chápania sveta. Avšak kvôli svojej odlišnosti môžu byť tiež zdrojmi napätia a nedorozumení. Takáto nepríjemná skúsenosť však môže inšpirovať hostiteľské spoločenstvo k tomu, aby začalo samé seba vnímať objektívnejšie a stávalo sa vyzretejším.

Je jasné, že ani hostia ani hostitelia sa nemôžu vzájomne nútiť k takejto transformácii. Môžeme však dovoliť Duchu svätému, aby nás menil vo svetle evanjelia. Som presvedčený, že takéto ekumenické prostredie je prínosné pre vzájomné učenie sa a svedectvo o spôsobe života s ostatnými v duchu evanjelia. Myslím, že mojou úlohou je byť sprostredkovateľom medzi kórejskými a českými kresťanmi tak, aby Boh mohol pôsobiť v našom spoločenstve a konať svoju misiu prostredníctvom našej spolupráce.
A napokon, ako kresťan žijúci v diaspóre verím, že môžem svojim českých sestrám a bratom pripomínať našu spoločnú identitu – identitu cudzincov na zemi.

Ako vnímaš budúcnosť kresťanstva v ČR?
Budúcnosť kresťanstva v Českej republike môže ovplyvniť mnoho faktorov. Jedným z nich môže byť otázka finančnej nezávislosti cirkvi od štátu. Podľa môjho názoru je však tým najdôležitejším viera kresťanov v evanjelium. To, na čom skutočne záleží, je, či kresťania dokážu neochvejne dôverovať evanjeliu v spoločnosti dnešnej doby a prenášať jeho moc a radosť do svojich životov, alebo nie. Budúcnosť kresťanstva v Českej republike nie je len problémom českých kresťanov, ale všetkých kresťanov rozličného pôvodu, ktorí tu spoločne žijú. Našou budúcnosťou bude nové kresťanstvo, ktoré sa bude prejavovať skrze spoločenstvo a spoluprácu v duchu evanjelia.

Kwanghyun, vďaka za rozhovor a všetko dobré!
Otázky kládol, z angličtiny preložil a upravil Pavol Bargár